Odvrátiteľnosť počtu obetí na Haiti

Podľa niektorých odhadov si vyžiadalo zemetrasenie na Haiti s amplitúdou 7,0 na Richterovej stupnici 200 000 obetí. Ale prečo? V severnej Kalifornii, v oblasti pohoria Loma Prieta, bolo v roku 1989 agresívnejšie zemetrasenie so 7,1 amplitúdou a predsa počet obetí dosiahol „iba“ 63 mŕtvych a 3757 ranených. V roku 1906 zasiahlo oblasť San Francisca 8-krát silnejšie zemetrasenie a vyžiadalo si 3000 obetí.
Tak ako zemetrasenie je pre Haiti príznačná oveľa hlbšia tragédia, ktorá je neustále ignorovaná – chudoba vlastným zapríčinením. Dôvodom, prečo si v rozvinutých krajinách podobné nešťastia vyžiadajú menej obetí je bohatstvo týchto krajín. Vďaka nemu je krajina schopná budovať pevnejšie domy a komerčné nehnuteľnosti. V čase, keď rozvinuté krajiny postihne prírodné nešťastie, nastupuje ťažká technika, pohotovostný personál a zdravotné služby, ktoré sa snažia redukovať straty na obetiach a utrpenie. Obyvatelia Haiti si nemôžu dovoliť techniku a nástroje zachraňujúce životy, ktoré berie Američan ako samozrejmosť. Prezident Barack Obama označil zemetrasenie za „predovšetkým kruté a nepochopiteľné“. Pravdivejšie by to znelo, ak by povedal, že politická a ekonomická klíma tejto krajiny nedokáže čeliť prírodným katastrofám ako bola táto, a práve to je „predovšetkým kruté a nepochopiteľné“.
Najväčšou príčinou prečo patrí Haiti medzi najchudobnejšie krajiny sú reštrikcie ekonomickej slobody. Podľa Indexu ekonomickej slobody z roku 2009, povolenie si vyžadujú niektoré zahraničné investície ako elektrifikácia, voda, verejné zdravotníctvo či telekomunikácie. Aj prípadné povolenie si vyžaduje korupčné praktiky, výsledkom čoho je to, že služby haitského telekomunikačného monopolu môžeme prinajlepšom označiť za primitívne. Aj kvôli tomu majú Američania pôvodom z Haiti problém zistiť, čo sa stalo s ich blízkymi počas katastrofy.
Korupcia sa vymyká spod kontroly. Podľa Medzinárodného indexu vnímania korupcie z roku 2007 sa umiestnilo Haiti na 177. mieste z 179 skúmaných krajín. Práve povesť jednej z najviac skorumpovaných krajín bráni krajine v rozvoji podnikania. Mnohokrát colníci požadujú úplatky za úspešnú realizáciu dodávok tovaru. Podľa Indexu ekonomickej slobody organizácie Heritage Foundation trvá začatie podnikania v tejto krajine v dôsledku korupcie a regulácie až 195 dní v porovnaní so svetovým priemerom, ktorý je 38 dní. Získanie licencie je ešte náročnejšie a trvá až 3 roky, teda 5-krát dlhšie ako priemerných 234 dní vo svete.
Na Haiti vzrastá kriminalita a zločinnosť. Americká vláda ešte dávnejšie pred zemetrasením na svojej internetovej stránke varovala občanov, že táto oblasť nie je bezpečná. Zdôraznila únosy detí, vyhrážania sa smrťou, vraždy, ozbrojené lúpeže, vlúpania či krádeže áut. Austrálske ministerstvo zahraničných vecí a obchodu upozornilo, že úroveň kriminality na Haiti je veľmi vysoká a polícia má mizivú schopnosť presadiť zákon v krajine. Miestne orgány sú často limitované alebo nemajú dostatok kapacít, aby mohli poskytnúť pomoc v prípade, že sa človek stane obeťou závažného trestného činu. Zločin je len daňou za stav ekonomickej situácie v krajine a doplácajú na to hlavne chudobní obyvatelia.
Základným atribútom pre hospodársky rast je právo na súkromný majetok. Podľa Indexu ekonomickej slobody je ochrana investorov a súkromného majetku vážne ohrozená slabou vymožiteľnosťou práva a nedostatkom novelizovaných zákonov, ktoré by implementovali moderné obchodné praktiky a zvládli primitívny právny systém. Znamená to, že mnohé spory sú riešené mimo súdnej siene, predovšetkým podplácaním úradných činiteľov a samotný zmier je obchodovateľný.
Cesta z neustálej biedy pre Haiti nie je až taká komplikovaná. Krajiny s vyšším rozmachom slobodného trhu majú tendenciu dosahovať aj vyšší príjem na hlavu občana, či lepšiu ochranu ľudských práv. Lenže prezident René Préval nie je práve sympatizantom voľného obchodu a jeho hrdinovia nie sú nikto iní ako dvaja krutí tyrani na druhej polovici zemegule: venezuelský prezident Hugo Chavez a kubánsky Fidel Castro.
Tragédia na Haiti si vyžaduje okamžitú pomoc rozvinutých krajín zo západu, ale je len na občanov tohto karibského štátu, ktorí môžu riešiť oveľa väčšej tragédiu, ktorú vyvolali oni sami.

Walter E. Williams je profesorom ekonómie na George Mason University. Ak sa chcete dozvedieť viac o tomto profesorovi navštívte internetovú stránku www.creators.com.